Sr. M. Boromea Pribulová

A som si istý, že ani smrť, ani život,
ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť,
ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška,
ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie
nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky,
ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.
Rim 8, 38-39

V duchu kresťanskej nádeje Vám oznamujeme, že
Sr. M. Boromea – Mária Pribulová
odovzdala dňa 28. 08. 2024 svoj život Stvoriteľovi
v 94. roku života a v 75. roku rehoľného života.

Sestra Boromea sa narodila 29. marca 1931 vo Vyšných Raslaviciach
rodičom Štefanovi Pribulovi a Veronike, rodenej Juskovej.
Bola najstaršia. Okrem nej sa narodil ešte brat František a sestra Magdaléna.
V rodnej obci vychodila ľudovú školu.

Ako 16-ročná sa prihlásila do kláštora v Spišskej Novej Vsi
a absolvovala meštiansku školu.
V auguste 1948 bola prijatá do noviciátu v Levoči
a v auguste 1949 zložila prvé rehoľné sľuby, tiež v Levoči.

Nasledujúci školský rok 1949/1950 pracovala v detských jasliach v Spišskej Novej Vsi,
avšak z politických záujmov štátu ju zastihlo 29. augusta 1950
sústredenie v provinciálnom dome v Spišskej Novej Vsi.
Tak ako pre všetkých rehoľníkov na Slovensku,
aj pre ňu nastalo obdobie neistoty a podriadenia sa totalitnému režimu.
V letnom čase pracovala na poli a v zimnom období šila pre Odevné závody Prešov.
V októbri 1951 bola odvezená s inými sestrami do tovární v Benešove nad Ploučnicí,
kde pracovali v bavlnárskych závodoch „Benar“. Bývali vo Františkove nad Ploučnicí,
 tu v roku 1956 sr. Boromea zložila aj svoje doživotné sľuby.

V marci 1958 presťahovali sestry na Velehrad,
kde pracovali pri telesne a duševne chorých ľuďoch.
Sestra Boromea si túto prácu veľmi obľúbila,
pretože to bola práca v duchu našej charizmy a vykonávala ju dlhých 32 rokov.
Potom istý čas ju naši predstavení preložili  do Vrícka, znova na Velehrad,
do Spišskej Novej Vsi
a posledných jedenásť rokov prežila v komunite sestier v rodných Raslaviciach.

Posledné roky si ju Pán povolal do školy utrpenia,
ktoré znášala s láskou, v modlitbe  a odovzdane.

Ďakujeme našej spolusestre sr. Boromei za jej život v našej kongregácii.
Bola nám v mnohom príkladom, pomocou a vzorom.
Nech jej Pán udelí večnú radosť!

Nech odpočíva v pokoji!

Dušu našej zosnulej odporúčame do modlitieb sestier a veriaceho Božieho ľudu.