Sr. M. Elekta Sopková

„Šťastná smrť, aká si mierna a ľahká,
keď je Panna Mária pri nás v poslednom boji."
bl. Alfonza Mária

V duchu kresťanskej nádeje Vám oznamujeme, že

Sr. M. Elekta – Veronika Sopková

odovzdala dňa 20. 03. 2026 svoj život Stvoriteľovi
v 95. roku života a v 76. roku rehoľného života.

Sestra Mária Elekta, Veronika Sopková, sa narodila 13. januára 1932
v Spišskom Hrhove ako piate dieťa. Mala osem súrodencov, sedem sestier
a jedného brata, ktorý ako 35-ročný tragicky zahynul.
Štyri dni po narodení prijala Veronika sviatosť krstu.
Rodičia im náboženskú výchovu hlboko vštepovali do srdca.
Počas druhej svetovej vojny nemeckí vojaci vzali otca početnej rodiny na front.
Po štyroch mesiacoch sa mu podarilo utiecť naspäť k rodine.
Matka vyčerpaná ťažkou situáciou už ako 50-ročná odišla na večnosť.
Otec túto stratu ťažko a veľmi bolestne znášal. Zomrel 76-ročný.  

Sestra Elekta v detstve navštevovala meštiansku školu v Levoči,
kde učili rehoľné sestry. Zvlášť na ňu svojou dobrotou zapôsobila sestra Anastázia.
Aj cez jej príklad sa utvrdila v povolaní, ktoré vo svojom srdci cítila.
Už ako 15-ročná odišla k sestrám do Spišskej Novej Vsi,
kde si meštianku dokončila. Dňa 11. augusta 1948 prijala v Levoči rehoľné rúcho.
Kvôli vtedajším pomerom odišla hneď po obliečke pracovať
do nemocnice v Prešove, kde pracovala na detskom oddelení.
Počas totalitného režimu boli rehoľné sestry, medzi nimi aj sestra Elekta,
internované v Podolínci, kde vykonávali rôzne brigádnické práce.
V Podolínci 8. decembra 1960 zložila doživotnú profesiu.
Po desiatich mesiacoch boli sestry premiestnené do ústavov sociálnej starostlivosti.
Sestra Elekta pôsobila v Uhrovci, v  Horných Štitároch, v Zástraní.
V roku 1991 odišla do komunity vo Vrícku, kde slúžila starším a chorým sestrám.
V spoločenstvách, kde sestra Elekta aktívne pôsobila,
s veľkou láskou vykonávala aj službu sakristiánky.

Ďalším miestom pôsobenia bola komunita v kňazskom seminári v Badíne,
kde pomáhala v kuchyni. Veľmi jej záležalo na dobrej duchovnej formácii
budúcich kňazov, ktorým sa modlitbou, obetou, dobrou radou
a láskou snažila vždy pomáhať. Od roku 2010 do roku 2018
žila v komunite sestier v Nesvadoch, a od roku 2018 vo Vrícku,
kde sa podľa svojich možností snažila poslúžiť.

Keď prišla choroba, bola si jej vedomá, no nepoddávala sa jej.
Trpela odovzdane a v tichosti. Po nutnej hospitalizácii bola prepustená
do domácej starostlivosti,
odkiaľ si ju Pán  20. marca v nočných hodinách povolal k sebe.     

V rehoľnom povolaní bola veľmi šťastná. Vedomá si svojej nehodnosti,
prijímala dar povolania s veľkou vďačnosťou. Vo svojom životopise píše
a vyjadruje túžbu, aby pri poslednej rozlúčke s ňou mohol zaznieť
hymnus vďaky „Teba, Bože, chválime“, a aby sa tým zvýraznila Božia láska
k úbohému, no milovanému stvoreniu.

Odpočinutie večné daj jej, Pane, a svetlo večné nech jej svieti.
Nech odpočíva v pokoji. AMEN.

So zosnulou sestrou sa rozlúčime v utorok 24. 3. 2026 svätou omšou o 11.00 hod.
v Kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej budú jej telesné pozostatky
uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.

Dušu našej zosnulej odporúčame do modlitieb sestier a veriaceho Božieho ľudu.