Sr. M. Gerlinda Bernátová
"Všetko skrze Boha,  v Bohu a pre Boha, 
k  jeho väčšej cti a sláve a spáse duší.“ 
bl. Alfonza Mária
Sr. M. Gerlinda – Helena Bernátová
*14. 8. 1925   †26. 12. 2022
Sestra Gerlinda sa narodila 14. augusta 1925 v Lipovci pri Prešove.
 Jej rodičia sa v roku 1927 presťahovali do Daletíc, kde prežila svoje detstvo a mladosť.
 Do školy chodila v Jarovniciach. Mala šiestich súrodencov.
Rozhodla vykročiť za hlasom Pána a 27. augusta 1948
 prišla do kláštora sestier Božského Vykupiteľa v Spišskej Novej Vsi a stala sa kandidátkou.
 Dňa 28. augusta 1949 začala noviciát v Levoči.
 Prvé sľuby zložila 17. septembra 1950 v Prešove a doživotné sľuby 17. júla 1960 v Hrani.
Prvým miestom jej apoštolátu bola od roku 1950 štátna nemocnica v Prešove,
 popri zamestnaní si tu urobila aj zdravotnícku školu.
Od 29. augusta 1950 začala násilná internácia rehoľných sestier.
 Nemocnice však nemali dostatok laických vyškolených zdravotných sestier,
 preto v nich ešte istý čas dovolili rehoľným sestrám pracovať.  
 V roku 1957 musela aj sestra Gerlinda nemocnicu opustiť.
 Novým miestom jej apoštolátu sa stal ústav sociálnej starostlivosti najprv v Hrani a od roku 1964 v Batizovciach,
 kde v duchu našej charizmy pôsobila 27 rokov ako zdravotná sestra na oddelení pri mentálne postihnutých ženách.
V roku 1989 sme sa dočkali pádu totalitného režimu.
 Rehoľné spoločenstvá mohli znova slobodne vykonávať svoje poslanie.
 V septembri 1991 naše sestry ukončili pôsobenie v Batizovciach
 a sestra Gerlinda od tohto času svojou službou v kuchyni a vykonávaním rôznych domácich prác
 napomáhala v spoločenstve sestier v Spišských Vlachoch,
 neskôr v Spišskej Novej Vsi (1998) a v Snine (2002-2005).
 Posledné roky strávila v komunite sestier vo Vrícku,
 odkiaľ si ju Pán povolal do večnosti na sviatok sv. Štefana, mučeníka.
Dlhý život sr. Gerlindy nebol jednoduchý.
 Bola jednou z tých rehoľných sestier, ktorých život musel prejsť totalitným režimom 
a nemohol sa rozvíjať vo vonkajšej slobode.
Sr. Gerlinda si však stále zachovala ducha služby, úsmev, otvorenosť.
 Pokiaľ jej to sily dovolili rada robila ručné práce – vyšívanie, háčkovanie, pracovala v záhrade a pestovala kvety.
Ďakujeme našej spolusestre Gerlinde za jej tichú a nezištnú službu a ducha modlitby, v ktorej neustávala.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier a veriaceho Božieho ľudu.





