Sr. M. Kandida Lukáčová

Sr. M. Kandida – Mária Lukáčová
*18. 8. 1926   †11. 10. 2023

Sestra Kandida sa narodila 18. augusta 1926 v Skároši v okrese Košice-okolie.
Jej rodičia Ján a Helena, rodená Jaššová, mali spolu dvanásť detí.

Vychodila osem ľudových tried v rodnej obci Skároš. Ďalšie štyri triedy meštianky absolvovala v Spišskej Novej Vsi.

Ako 21-ročná sa v Spišskej Novej Vsi prihlásila za kandidátku v Kongregácii sestier Božského Vykupiteľa.
O rok neskôr, v roku 1948, ju provinciálna predstavená sr. Oktávia Majzonová v Levoči prijala do noviciátu.
Po dvoch rokoch zložila prvé sľuby 24. 08. 1950 v Levoči a doživotné sľuby 09. 07. 1958 v Košiciach.

Jej prvým pôsobiskom bola štátna nemocnica v Košiciach, kde pracovala 11 rokov ako zdravotná sestra na chirurgii.
V tom čase, v roku 1957, si urobila kurz, ktorým sa kvalifikovala ako diplomovaná sestra v zdravotníctve.

Od roku 1948 bolo v krajine cítiť snahu odstrániť rehoľníkov. V nemocniciach išlo o presvedčovaciu akciu,
aby sestry odložili rehoľné rúcho a ostali pracovať. Keďže sestry ostali verné svojmu povolaniu,
odsun sestier z nemocníc bol spomalený, aby vedenie nemocníc našlo najprv civilné ošetrovateľky.
Sestra Kandida patrila do poslednej skupiny sestier v Košiciach, ktoré dostali výpoveď.
V noci 7. júla 1959 sa museli rýchlo zbaliť. O jednej v noci zaznel povel „Nakladať batožinu!“,
o tretej boli účastné poslednej svätej omše a o piatej ráno sa pohol autobus s oknami zatretými vápnom.
O 13. hodine zastavil na starobylom hrade v Slovenskej Ľupči.
Aj na sestru Kandidu čakala práca na Jednotnom roľníckom družstve v Slovenskej Ľupči, kde bola v rokoch 1959 – 1960.
Ďalších dvadsaťosem rokov (1960 – 1988) pracovala v Ústavě sociální péče na Velehrade.
Aj v dôchodkovom veku apoštolovala v plnom nasadení: päť rokov (1987 – 1992) v Charite v Rúbani
a pätnásť rokov (1992 – 2007) v kňazskom seminári, ktorý bol najprv v Slovenskej Ľupči, potom v Badíne.
Odtiaľ prišla ako 81-ročná do komunity sestier vo Vrícku, kde strávila 16 rokov.

Pôsobenie v kňazskom seminári v nej sformovalo niekoľko charakteristických čŕt.
Aj v samotnom dokumente  „Trp, mlč a modli sa“, ktorý spracovala Televízia LUX,
vyjadrila svoju lásku k semináru a ku kňazom.
Veľa sa modlila a obetovala za nové povolania a za kňazov.
Modlila sa aj „za tých chlapcov, ktorí nemajú odvahu ísť do seminára“.
Raz povedala: „Už nám nebude nikde lepšie ako v Badíne, len v nebi.“

Napriek tomu, že posledné roky bola pripútaná na lôžko, v duchovnom živote rástla. Keď už nemohla sama čítať,
tak veľmi rada počúvala životopisy svätých a to tak pozorne, že ich vedela prerozprávať.
Vedela prejavovať vďačnosť až do poslednej chvíle a tiež rada druhých obdarovávala.

Zaujímala sa o dianie v kongregácii a o sestry, a to aj počas poslednej generálnej kapituly.
Pri nedávnych voľbách na Slovensku chcela voliť
a keď sa jej sestrička opýtala, koho budeme voliť, vážne povedala, že: „Božie milosrdenstvo“.

Sestra Kandida mala mladého ducha, a preto bola taká blízka všetkým sestrám.
Vedeli sme, že nás má skutočne rada a modlí sa za nás.
Keď sa modlila, tak sa modlila naplno, pozorne a sústredene.
Jej obľúbenou modlitbou bolo „Sláva Otcu“. Ďalším častým vzdychom bolo: „Len ako Ježiško chce“.
 Aj napriek chorobe bola veselá, vedela sa tešiť z maličkostí, potešovala a povzbudzovala iných.
Keď mala za sebou ťažkú a prebdenú noc, modlila sa slovami: „Ježiško, ber všetko, všetko ber, všetko ti dávam.“
V posledných dňoch jej útechou bol krížik, ktorý pevne držala v rukách a opakovala:
„Ježiško, milujem Ťa a za všetko Ti ďakujem.“

Zvlášť mala v úcte Dieťa Ježiša a sv. Jozefa. Jeho vzývala o pomoc,
aby verne vytrvala až do konca a Pán si ju povolal v stredu – v deň sv. Jozefa.

Naša sestra Kandida nám ostane veľkým vzorom, ako máme naplno žiť s Bohom a pre Boha, za čo jej ďakujeme.

Odpočinutie večné, daj jej, Pane,
a svetlo večné nech jej svieti.
Nech odpočíva v pokoji. Amen.