Sr. M. Pia Vrabčeková

Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych
teraz i v hodinu smrti našej. Amen.“

V duchu kresťanskej nádeje Vám oznamujeme, že
Sr. M. Pia – Anna Vrabčeková
odovzdala dňa 7. 10. 2024 svoj život Stvoriteľovi
v 73. roku života a v 54. roku rehoľného života.

Sestra Pia, vlastným menom Anna Vrabčeková, sa narodila 18. mája 1952
v Liesku na Orave. Pochádzala z katolíckej, roľníckej rodiny.
Mala dvoch súrodencov – staršiu sestru Máriu a mladšieho brata Mateja.

Základnú školu navštevovala v rodnej dedine Liesek.
Po ukončení základnej školy jeden rok pracovala ako robotníčka
v drevovýrobe v Liesku a potom v roku 1969 vstúpila
do Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa na Velehrade.
Ešte v ten istý rok bola prijatá do noviciátu a prijala meno sestra Mária Pia.
Po ukončení noviciátu od roku 1970
navštevovala dvojročnú zdravotnícku školu v Kroměříži.

Prvé sľuby zložila 28. augusta 1971 a doživotné v roku 1976 na Velehrade,
kde pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti pre dospelých 21 rokov. 

V roku 1990 prijala úrad magistry noviciek a v roku 1991
bola zvolená za provinciálnu radkyňu.
V provinciálnej rade opakovane bola do roku 2006,
z toho dve úradné obdobia ako provinciálna vikárka.

Milovala Ukrajinu a od roku 1993 prešla nespočetné kilometre,
aby podporila misiu našich sestier v rámci novej evanjelizácie v Žitomíri a v Umani.
Od roku 2008 do roku 2012 bola poverená
vedením Duchovnej rodiny SDR na Slovensku.

V rokoch 2006 – 2010 pracovala ako skladníčka v Charitnom dome vo Vrícku
a od roku 2010 – 2013 bola miestnou predstavenou v Spišskej Novej Vsi.

V roku 2013 prevzala službu opatrovateľky
vo vtedajšom Zariadení pre seniorov v Raslaviciach.
Po troch rokoch sa ona sama stala prijímateľkou sociálnej služby,
keďže dovŕšila dôchodkový vek. V tom čase jej diagnostikovali onkologické ochorenie.
Na istý čas sa jej zdravotný stav stabilizoval, no po šiestich rokoch
sa zdravotné problémy stále zväčšovali.
Sestra Pia prijímala chorobu trpezlivo a statočne.
Jej činnosť sa zmenila na modlitbu a obetu.
Vedome, s modlitbou na perách definitívne odovzdala svoj život Bohu.  

Mala rada Kongregáciu a záležalo jej na každej sestre, na našom pôsobení v okolí.
Bola skvelá šoférka. Ku každému sa vedela prihovoriť.
Svojím humorom vedela vždy nadľahčiť ťažké situácie.

Ďakujeme našej spolusestre za jej svedectvo života v našej kongregácii.

Nech odpočíva v pokoji!