Sr. M. Olívia Halúšková

„Ja viem, že môj Vykupiteľ žije  a nakoniec sa postaví nad prachom!
Aj potom, keď moja koža bude takto zodratá, zo svojho tela uvidím Boha,
svojimi očami ho pri sebe uvidím.“
(Jób 19, 26 – 27)

V duchu kresťanskej nádeje Vám oznamujeme, že 
Sr. M. Olívia – Helena Halúšková
odovzdala dňa 10. 09. 2024 svoj život Stvoriteľovi
v 93. roku života a v 75. roku rehoľného života.

Sestra Olívia, vlastným menom Helena Halúšková,
sa narodila 8. novembra 1931 v Hruštíne na Orave.
Spolu so svojimi siedmimi súrodencami
dostali od rodičov Jána a Márie dobrú kresťanskú výchovu.
Od malička pomáhala pri domácich a hospodárskych prácach.

Vychodila osem tried základnej a tri triedy meštianskej školy.
Ako 16-ročná prijala sviatosť birmovania z rúk biskupa Jána Vojtaššáka.
V tom čase sa nadchla pre rehoľné povolanie a po krátkom čase sa rozhodla vstúpiť
do Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa.
Do kláštora v Spišskej Novej Vsi prišla dňa 12. septembra 1948.
O rok na to bola prijatá do noviciátu – prijala rehoľné meno sr. Mária Olívia
a z rúk biskupa Vojtaššáka prijala rehoľné rúcho.

Hneď po obliečke sa na jeden rok miestom pôsobenia stala Štátna nemocnica v Rožňave.
V roku 1950 zložila prvé sľuby v Spišskej Novej Vsi.
Od 29. augusta 1950 začala násilná internácia rehoľných sestier
a sr. Olívia bola medzi prvými sestrami, ktoré sústredili
v provinciálnom dome v Spišskej Novej Vsi.
V letnom čase pracovali na poli na Štátnych majetkoch v Markušovciach
a v zimnom období šili pre Odevné závody Prešov pracovné odevy.
V októbri 1951 odviezli mladšie sestry do tovární v Benešove nad Ploučnici,
kde pracovali v bavlnárskych závodoch „Benar“,
sr. Olívia pracovala pri strojoch v priadeľni.

Od roku 1954 nastúpila do „Ústavu sociálnej starostlivosti“ v Spišskom Štvrtku,
kde pracovala pri ľuďoch so zdravotným postihnutím.
Medzičasom si doplnila znalosti diaľkovým štúdiom
na Strednej zdravotníckej škole a chorým sa venovala
až do svojho dôchodkového veku. Túto prácu konala vždy s radosťou.
Mala rada chorých a oni sa tešili z jej prítomnosti.
Bola veselej a vyrovnanej povahy. Nikdy nestratila zmysel pre humor.
Všetko zverovala Tomu, ktorý jediný môže pomôcť a odovzdávala Mu to so slovami:
„Pane, ty si moje všetko!“

V Spišskom Štvrtku pôsobila dlhých 37 rokov,
v určitom období aj ako predstavená v komunite.
Touto službou pomáhala ako dôchodkyňa na fare aj na Starých Horách,
kde sa starala o domácnosť 6 rokov.
Od roku 1997 sa jej domov stalo Vrícko na 27 rokov, kým si ju Pán nepovolal.

Sme vďačné sr. Olívii za príklad ľudskosti a žitej vernosti.
Nech jej dobrý Boh odmení každú námahu a udelí jej večnú radosť!

Nech odpočíva v pokoji!