ALŽBETA EPPINGEROVÁ, BLAHOSLAVENÁ ALFONZA MÁRIA – ZAKLADATEĽKA KONGREGÁCIE SESTIER BOŽSKÉHO VYKUPITEĽA, 1814 – 1867
Zo života blahoslavenej
Alžbeta Eppingerová žila v období po francúzskej revolúcii a napoleonských vojnách, politických nepokojoch, industrializácie a schudobnení krajiny.
Narodila sa 9. septembra 1814 v Niederbronne v Alsasku, na východe Francúzska a 10. septembra 1814 bola pokrstená.
Rodičia, Ján Juraj Eppinger, nar. 1790 a Barbora, rodená Vogtová, nar. 1791, mali 11 detí, najstaršou z nich bola Alžbeta. Vyrástla v jednoduchých pomeroch v roľníckej rodine.
V deviatom roku svojho života začala Alžbeta navštevovať školu (školská dochádzka v tom čase ešte nebola povinná). Náboženstvo ju ako 10-ročnú vyučoval farár Dávid Reichard, ktorý sa stal jej duchovným vodcom. Prvé sv. prijímanie prijala ako 14-ročná v roku 1828 a sviatosť birmovania 10. mája toho istého roku v kostole v Reichshofen.
Túžba po rehoľnom živote a službe Bohu „na väčšiu česť a slávu a pre spásu duší“ bola u nej vždy väčšia. Ako 16-ročná chcela vstúpiť k sestrám Dobrého pastiera, ale rodičia jej to nedovolili, lebo sa nemohli bez nej zaobísť.
Po prvej chorobe, ktorá trvala od r. 1831 do r. 1834, spoznala Alžbeta zmysel telesného a duševného utrpenia. V roku 1836 bola v Niederbronne týfusová epidémia, Alžbeta bola zase 4 mesiace chorá.
V roku 1841 vytvorila Alžbeta so svojimi priateľkami, pod vedením farára Reicharda, skupinu, ktorá vo farnosti navštevovala chorých. V januári 1842 bola so svojimi priateľkami prijatá do 3. rádu sv. Františka.
V roku 1845 Alžbeta znovu ochorela. V tom istom roku zhorel rodičovský dom. Chorú Alžbetu premiestnili do školskej budovy ku Rappoltsweilerským školským sestrám, kde aj obdržala svoje prvé zjavenie. Až po roku hovorí o ňom svojmu spovedníkovi Dávidovi Reichardovi. V roku 1847 píše Dávid Reichard o tejto veci biskupovi Rässovi. Veľa návštevníkov prichádza k Alžbete, aby ju prosili o radu a modlitbu. Koncom júla 1848 prichádza biskup Räß osobne do Niederbronnu, aby preskúmal udalosti okolo Alžbety a podrobil ju skúške. Biskup spoznal Božiu milosť, ktorá v Alžbete pôsobila. V decembri 1848 skladá Alžbeta svoje súkromné sľuby.
V roku 1849 sa Alžbeta stáva známou už vo Francúzsku, v Nemecku a vo Švajčiarsku. Z tohto obdobia pochádzajú tri brožúrky „Listy o živote a zjaveniach extatickej panny Alžbety Eppingerovej v Niederbronne“ (Claude Ignace Busson, Einsiedeln 1850/Benzinger.) Dňa 28. augusta 1849 bola Alžbetou Eppingerovou so súhlasom biskupa Rässa založená Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa. Prvé sídlo kongregácie bolo v „Kláštoríku“, ktoré pre spoločenstvo sestier nadobudol farár Reichard. Dňa 10. septembra 1849 bola obliečka Alžbety, kedy obdržala meno Alfonza Mária. Prvé sľuby sestra Alfonza Mária zložila 2. januára 1850 a biskupom Rässom bola menovaná za predstavenú spoločenstva. Farár Reichard sa stal ich superiorom.
Počet nových členiek v spoločenstve rýchlo narastal. Kongregácia sa rozšírila, boli založené nové rehoľné domy vo Francúzsku, v Nemecku, v Rakúsku a v Maďarsku. Sestry pomáhali tam, kde bola najväčšia núdza a kde to ľudia najviac potrebovali. Matka Alfonza Mária zomrela na následky mozgovej porážky 31. júla 1867 vo veku 53 rokov.
Dôležité spisy z čias Matky Alfonzy Márie sú: „Prvé pravidlá – 1849“, tzv. „Autobiografia“ a „Poučenia“.
Po dlhej ceste procesu blahorečenia, ktorý oficiálne začal 29. januára 1951 a trval do 26. januára 2018, bola 9. septembra 2018 Alfonza Mária Eppingerová v štrasburskej katedrále blahorečená. S veľkou vďačnosťou mohla zažiť túto udalosť naša generácia.
Postulácia blahoslavenej Alfonzy Márie