Blahoslavená Alfonza Mária a dôstojnosť každého človeka

Dôstojnosť je hlboký a mnohorozmerný pojem, ktorý sa dotýka hodnoty človeka ako jedinečnej bytosti. Základ ochrany ľudskej dôstojnosti je vo Svätom písme a vychádza predovšetkým z toho, že človek je stvorený na Boží obraz a podobu (porov. Gn 1,27). Táto skutočnosť dáva každej ľudskej bytosti neodňateľnú hodnotu, ktorá nezávisí od jej výkonu, majetku či postavenia.

Nový zákon posúva dôstojnosť človeka ešte vyššie tým, že sa sám Boh v Ježišovi Kristovi stal človekom (porov. Jn 1,14). V Ježišovi Kristovi sa láska v pravde stáva tvárou jeho osoby a pre nás povolaním milovať našich bratov a sestry v pravde Božieho plánu.

S úctou sa pozeráme na angažovanosť mnohých ľudí, ktorí v akejkoľvek núdzi dokazujú ľudskú a kresťanskú lásku k svojmu blížnemu a tak im prejavujú svoju úctu a uznávajú ich dôstojnosť. Medzi nimi boli aj zakladatelia a zakladateľky mnohých reholí, ktorí boli a sú vzbudzovaní Duchom Svätým v Cirkvi ako prostriedok uzdravenia z istého nedostatku  a/alebo ako pomoc Božiemu ľudu nachádzajúcemu sa v ťažkých situáciách.

Rešpektovať ľudskú dôstojnosť v sebe a v druhom neznamená mať prehnaný, umelý a neživý prístup v komunikácii. Prijímať iných v ich plnom človečenstve, v rešpektovaní ich názorov a  postojov... je výsledkom akceptovania ich hodnoty a dôstojnosti. Dať druhým ľuďom pocítiť, že majú svoju dôležitosť nehľadiac na ich postavenie, prácu, odlišné názory, iný štýl v obliekaní, na iný prístup k modlitbe a chápania života v spoločenstve ... To však predpokladá prežívanie vlastnej ľudskej dôstojnosti.

Naša zakladateľka, blahoslavená Alfonza Mária, „nenápadná svätica“, ako ju nazval vo svojej publikácii Walter Nigg, táto nenápadná, neštudovaná žena, ktorá neprežila vo svojom živote obdiv a slávu, ktorú by si všimli vyššie vrstvy obyvateľstva, táto jednoduchá a chorá Alžbeta svojim životom dokazovala, že každý človek má svoju vlastnú, neopakovateľnú a jedinečnú ľudskú dôstojnosť. Založením kongregácie sa zaujímala o „núdzu svojej doby zameraním sa na chudobných a trpiacich každého veku bez rozdielu náboženstva, rodu a pôvodu. Rôznymi službami, starajúc sa o celkovú spásu človeka, chcela zmierňovať utrpenie a darovať nádej. Jej poslaním bolo: ošetrovať chorých v ich príbytkoch, starať sa o chudobných, prijímať chudobné a opustené deti, starať sa o ne, vyučovať ich, pomáhať úbohým a ujímať sa tých, o ktorých sa nikto nestará.“ (Konštitúcie SDR, bod 5)

Už na lôžku utrpenia, ktoré v mladosti prežíva, sa v nej rodí nedozerné pole pôsobenia: všetkým ľuďom ohlasovať a dávať pocítiť zjavenú Božiu lásku v Ježišovi Vykupiteľovi. Ako to bude možné? Pán pozná spôsob, ktorý cez ňu chce uskutočniť a úloha je tak veľká, že sama by to nedokázala. Potrebuje spoločníčky a mnoho sestier rovnakého zmýšľania k tomuto veľkému dielu.

Ak sa pýtame na cieľ tohto nového rehoľného spoločenstva, Alžbeta vždy vychádza zo svojich skúseností. Pozná iba Niederbronn a jeho okolie, ako tam ľudia žijú a zarábajú si na svoj každodenný chlieb. Pozná príčiny ich utrpenia, ktoré sa pre chudobu a choroby ešte zväčšujú. Ako veriť v takýchto situáciách v Božiu dobrotu! Opis situácie pomerov chudobných chorých v  ich domovoch vykresľuje odstrašujúci pohľad skutočnosti. Keď bol farár REICHARD menovaný za superiora, Kronika  prvých dní v kláštore svätého Jozefa píše, že tu nejde o nič mimoriadne. Ide o telesné ošetrovanie, o výmenu čistého prádla chorým, aby sa dobre cítili, poupratovať v chudobných príbytkoch, dať jesť opusteným deťom v kláštore a pomôcť im v školskej dochádzke.

To sú vlastné plány Alžbety. Jej horlivej viere sa zdá možné stať sa nástrojom Božieho milosrdenstva práve skrze jednoduché práce, ktoré uľahčia a pomôžu telu a zároveň prinášajú vnútorný pokoj. Je pre ňu dôležité ÍSŤ tam, kde trpia opustení a ľudia bez prostriedkov. Skrze svoju jednoduchú prítomnosť, rečou giest, všímaním si ich bolestí, počúvaním a preukázaním úcty môžu trpiacim HOVORIŤ, že sa o nich stará Božia dobrota. Verí, že takýto postoj a konanie mladých sestier Božského Vykupiteľa prispeje k poznaniu Ježišovho posolstva.

To sú základné kamene stavby pre jednoduchý, ale zároveň náročný program našej zakladateľky. Nemá k dispozícii ľudské prostriedky ako sú vzdelanie, vážnosť a majetok.

Farár Reichard, ktorý sa s plnou horlivosťou usiluje formulovať zámery svojej farníčky, zo svojej  vlastnej skúsenosti ako farár dediny považuje tento program za primeraný na pomoc pre obyvateľov. Jeho kňazské srdce je hlboko zasiahnuté pochopením tajomstva vykúpenia, ktoré sa v tom odráža.

A aj biskup Räss v tom spoznal Božie vnuknutie, odpoveď na otázky, ktorými sa ako „pastier“ zamestnával. On bol ochotný bez strachu precestovať svoju veľkú diecézu krížom krážom a pri tom vnímať u obyvateľov situácie zmeny sociálnych štruktúr od základu so začínajúcou industrializáciou Alsaska. Jemu ďakujeme, že prvé návrhy Pravidiel skúmal i korigoval tak, že sa v úvode dodnes zachoval reálny opis stavu chudobných chorých v ich príbytkoch.

Ďalší svedok, Dr. KUHN, obyvateľ a obvodný lekár z Niederbronnu „účinkovanie dcér Božského Vykupiteľa“ opisuje takto: „Tieto zbožné sestry nielenže bdejú pri lôžku chorých, ale neprestávajú im deň a noc poskytovať najhorlivejšiu starostlivosť, nehľadiac na nebezpečenstvo nákazy a prirodzeného odporu. Ba ešte viac, prichádzajú do chatrčí chudobných, prinášajú im náboženskú útechu, svojou jemnosťou obracajú nevľúdne a drsné spôsoby a pracujú tak usilovne, že čistota jestvuje tam, kde sa doteraz nenašla. Dokonca ešte učia detí aj na neprístupných kopaniciach, kde doteraz nebol ani učiteľ, ani škola.“





V našej duchovnej a praktickej práci zameranej na prehlbovanie nášho duchovného dedičstva na základe nových i starých materiálov sme prijali výzvu týkajúcu sa našich presvedčení, postojov a apoštolského nasadenia v rôznych oblastiach činnosti. Čo sme pri tom zažili? Čiastočne povzbudenie, čiastočne potrebu nevyhnutnej obnovy, zintenzívnenia či aj zmeny. Mnohé veci smerujú k novému nadšeniu, novému elánu v oblastiach duchovného života, spoločenstva, poslania – odovzdávania charizmy a spirituality. Chceme žiť naďalej presvedčivo naše povolanie a poslanie v Cirkvi a rovnako ako blahoslavená Alfonza Mária sme poslané k ľuďom, najmä k chudobným a znevýhodneným, aby mohli zakúsiť milosrdnú a vykupujúcu lásku Ježiša Krista.

Pramene: KKC, Walter Nigg Nenápadná svätica,
Sr. Denise Herissard Narodeniny.